Monika Chybová
Očkujú nás proti láske?
Je ešte na svete viac dobra, alebo už zla? Sme už voči láske a súcitu rezistentní? Ostala už empatia len v slovníku cudzích slov? Prechádza už závisť a nenávisť do nás v materinskom mlieku?
Novinár, redaktor, publicista, proste človek, čo dokáže urobiť slušné PR :) a kto neverí, môže si osobne preveriť ;) Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Je ešte na svete viac dobra, alebo už zla? Sme už voči láske a súcitu rezistentní? Ostala už empatia len v slovníku cudzích slov? Prechádza už závisť a nenávisť do nás v materinskom mlieku?
A nie je to len fráza, ani nemám na mysli tú klasickú definíciu základného kameňa spoločnosti. Myslím tým základ pre každého jedného z nás. Pre našu psychiku, náš vnútorný svet.
Ponáhľam sa, zlatko, zavoláme si a dáme kávu! Veď hej, tak dlho sme sa nevideli, že by sme sa už mali konečne stretnúť! Ak mi do toho nič nepríde, o dva týždne by som mala mať čas... Počkaj, možno už aj budúci. Možno... Možno nikdy.
Ďakujem, mami, zaslúžil som si to. Týmito slovami ma nedávno zaskočil môj šesťročný syn. Pri pohľade do jeho večne šibalských očí mi bolo jasné, že to myslí vážne a ja som sa v sekunde cítila zahanbene.
Ako som sľúbila, dnes pár postrehov o parkovaní. Neviem, ako to učili v autoškole vás, ale ja sa to učím dodnes. Nieže by som to nevedela, ale učim sa parkovať pri tých, ktorých to zrejme v tej autoškole vôbec neučili, alebo sa držia hesla – hlavne, že ja som chytil flek!
Hmm, prečo vlastne? Dobrá otázka. Pretože ma denne na cestách vytáča arogancia a egoizmus. Nieže, by len tam, ale keďže denne trávim nejakú tú chvíľu za volantom a mám zodpovednosť aj za životy mojich detí, ktoré vozím, uvedomujem si tam tú bratskú (ne)lásku akosi viac.