Očkujú nás proti láske?

Autor: Monika Chybová | 31.1.2015 o 15:04 | Karma článku: 6,89 | Prečítané:  1563x

Je ešte na svete viac dobra, alebo už zla? Sme už voči láske a súcitu rezistentní? Ostala už empatia len v slovníku cudzích slov? Prechádza už závisť a nenávisť do nás v materinskom mlieku?

Nechce sa mi veriť. Veď väčšina z mám, ktoré svoje deti chcela, ich predsa odmalička vychovávala s láskou? Ten nevinný detský úsmev v nás predsa nezištne vyvolá toľko nehy, že automaticky nasleduje úsmev, pusa alebo pohladenie z našej strany. Kam sa teda táto láska vytratila? Z rodiny, zo školy, z práce, ulice, zo sveta...

Netreba ísť ďaleko

Aby som tu uviedla pár príkladov, nemusím poukazovať na to, čo sa deje vo svete, stačí sa pozrieť okolo. Nedávno som sa s deťmi bola posánkovať na kopčeku v parku. Cestou sme stretli spolužiakovu mamu. Kým sa deti zabávali, rozprávali sme sa na chodníku. Postavené tak, aby sme nezavadzali ani jednej „vychodenej“ sánkovacej dráhe. Keď mi zrazu zahučal za chrbtom detský hlas asi 6 ročného chlapca: „Uhnite mi z cesty, čo nevidíte, že zavadziate?“ Mumlal ešte za pochodu niečo, čomu sme už, žiaľ, alebo možno aj chvalabohu, nerozumeli, lebo sa ani neunúval zastať. Len nám cestou okolo rozhadzujúc rukami a lopárom ukazoval, aby sme sa niekam pratali a hneď!

Spolužiakova mama mala snahu sa ho slušne opýtať, čo to vlastne hovorí a čo chce. Mne z úst automaticky vyletela prekvapená otázka: „A dobrý deň a prosím vás tety je kde?!?“ Namiesto odpovedí do nás letelo pár snehových gúľ. Našťastie sme neboli na dostrel. Ale tak sa pýtam, čo bude robiť o pár rokov? Kde sú jeho rodičia?

Staroba nie je zhubná choroba!

Alebo iný prípad. Včera ma ani tak nešokovala bratislavská snehová kalamita, ako arogantná poznámka v obchode, ktorá ma prefackala zo zamyslenia hneď pri vstupe do potravín. „Ja by som tých starcov bila...“ Autorom bola slečna či pani okolo 30. Sníva sa mi? Ak áno, chcem sa prebudiť z tejto nočnej mory a hneď! Čo je tá žena zo skúmavky? Ona nemá svojich rodičov alebo starých rodičov? Ona nebude stará? Možno počíta s tým, že sa už staroby nedožije, aby náhodou niekomu v obchode nezavadzala...

Fakt netuším, čo ju k tomu viedlo. Nechcem súdiť ani mentorovať. Len sa pýtam, kde je tá láska a úcta k šedinám, ku celoživotným skúsenostiam, vymazal už nikto z nás božie prikázanie „Cti otca svojho i matku svoju“? Alebo už slovo „Láska“ a „Láska k blížnemu“ stratili svoj význam? Nemá sa tá pani rada? Veď sa hovorí, miluj svojho blížneho ako seba samého! A to nielen na Valentína, na Deň žien, Deň matiek či otcov, na narodeniny alebo na Vianoce...

Pre čo sa rozhodnete vy?

Láska nepozná kalendár. Tak vás aspoň skromne prosím, dajte svojim deťom lásku, naučte ich úcte a pri každom pohľade na staršieho človeka si predstavte svoju mamu, otca alebo starých rodičov. Ku nim by ste sa, dúfam, nesprávali tak arogantne. Veď vám dali život a toľko lásky, koľko zvládli. Má to však jeden háčik – ono sa to nedá prikázať. Ono to treba CHCIEŤ. Od toho však máme všetci slobodnú vôľu. Každý z nás si môže vybrať, či chce lásku a osobné šťastie, alebo len bude nenávistne celý život pozerať do cudzieho taniera.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

DOMOV

Uhrík z ĽSNS mieri na nitrianskeho župana, extrémisti môžu uspieť

Ak prejdú jednokolové voľby, šance stúpnu.

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Radikáli nemajú veľkú šancu ubrániť sa.


Už ste čítali?