Mami, prečo nadávaš?

Autor: Monika Chybová | 19.2.2014 o 23:50 | (upravené 20.2.2014 o 0:07) Karma článku: 7,06 | Prečítané:  2610x

Hmm, prečo vlastne? Dobrá otázka. Pretože ma denne na cestách vytáča arogancia a egoizmus. Nieže, by len tam, ale keďže denne trávim nejakú tú chvíľu za volantom a mám zodpovednosť aj za životy mojich detí, ktoré vozím, uvedomujem si tam tú bratskú (ne)lásku akosi viac.

 

Netvrdím, že mám patent na šoférovanie, ani právo mentorovať. Čo však mám, je už nejaký ten rok šoférskych skúseností. A nemala som vodičák dlhé roky v kabelke bez toho, že by som sadla za volant. Týmto veľká vďaka môjmu manželovi, ktorý mi dobrovoľne zveril auto hneď po získaní vodičáku. Bola to veľká dôvera. No, možno skôr odvaha... Keby tušil, že moja prvá jazda bez neho bola absolvovaná s ručnou brzdou, asi by mi ho viac nepožičal. Ale prax ma naučila. Niekedy však mám pocit, že o niektorých vodičov sa prax ani neobtrela. Neviem, či majú pocit, že na ceste okolo nich nikto nie je, alebo, že im tá cesta patrí, prípadne šoféruje ich ego. Jedno sa im však darí dokonale - vytáčať duhých svojím originálnym štýlom jazdy. Stačí mi jedna cesta domov a stretnem všetkých sedem nižšie vymenovaných expertov.

Slimák v ľavom pruhu

Možno by sa dal nazvať aj inak, ale budem za dámu. Spoznáte ho podľa toho, že ho predbiehajú autá v polmalšom pruhu, a to sa sprava predbiehať nesmie... Ako, ak si niekto myslí, že len dodržiava pravidlá, ok, ale nech si ich, prosím pekne, ide dodržiavať do pravého pomalšieho pruhu. Ten je na to určený! Teda, pokiaľ vám, milí „vzorní vodiči“, hovorí niečo ohrozovanie plynulosti cestnej premávky!

Telepat na dráhe

Neviem, ako inak by som nazvala ľudí, ktorí zo zásady nepoužívajú smerovky. Načo, veď oni vedia, kam idú. No ale, predstavte si, ja to bez vašich blinkrov netuším. Neviem čítať myšlienky, ani veštiť. Našťastie mám ešte celkom dobré reflexy v skákaní na brzdy, ak sa niekomu uráči sa na poslednú chvíľu preradiť. Len sa vždy modlím, aby ich mali aj tí za mnou...

Drzý predbiehač

Prečo stáť v dlhej dopravnej zápche, keď to môžem obehnúť a zablokovať aj tých, čo odbočiť nechcú? Hlavne, že ja som naporiaku! Nuž minimálne preto, môj zlatý, že tu už nehazarduješ len so svojím životom, ale aj životmi tých, čo idú za tebou! Ak ťa do toho tvojho pruhu nikto nepustí, aj tvoj život bude závisieť od rýchlosti, ale aj reakcie toho za tebou. Keby do teba napálil v plnej rýchlosti, plechárina by bola to posledné, čo by som v tejto situácii riešila.

Zipsový analfabet

Nie, neprechádzam na kurz šitia, ale na zákony pripájacieho pruhu. Ak chcete zachrániť život, uplatnite ich aj vo vyššie uvedenom prípade. Denne si na ne spomeňte vždy, ak sa v zápche šuchcete po hlavnej, na ktorú sa zúfalo snažia dostať vodiči z pripájacieho pruhu a vytvárajú len ďalšie zápchy. Tak ako jedna strana zipsu zapadá do druhého, tak by sa mali púšťať autá z pripájacieho pruhu na hlavný. Ak už pre nič iné, tak aspoň preto, že príjemne prekvapíte niekoho, kto to vôbec nečakal. Hovorí sa tomu aj ohľaduplnosť.

S klapkami na oči

Niekedy mám pocit, že tak jazdí minimálne polovica Bratislavy. Hlavne, keď v dopravnej špičke zúfalo čakám na to, aby ma niekto pustil, keď stojím na električkových koľajach. Snažím sa nadviazať očný kontakt, no všetky oči sú upreté na zelenú a sústredia sa len na to, aby som náhodou nevyužila skulinku a nevtlačila som sa pred ich auto. Halóóó! Keď tam stojím, tak na to mám asi dôvod! Nie je to preto, že by sa mi nechcelo čakať na druhej strane! Ale v dopravnej špičke by som sa tam asi dočkala aj iného ročného obdobia, kým by sa z druhej strany prestali valiť autá. To chcem naozaj tak veľa? Z nosa vám predsa neubudne, ak pred sebou budete mať jedno auto navyše. Tu by som rada poďakovala taxikárom. Vo väčšine prípadov sú to práve oni, čo chápu a pustia aj zopár áut za mnou.

Dám to aj cez plnú!

Prečo? Lebo chcem! Tak, premýšľajme spolu, na čo tak asi je tá desať metrov dlhá plná pred semafórmi? Aby sa neprechádzalo z pruhu do pruhu len preto, že sa vám zachce. Hlavne vtedy, keď v späťáku vidíte, ako sa v ňom valí druhé auto, ktoré veľmi nepočíta s tým, že sa to vaše stojace auto znenazdajky a bez blinkra premyšičkuje do jeho dráhy. Vďaka, že trénujete moje reflexy.

Tolerantný k chodcom

Áno, som. Keď vidím, že sa chystajú prejsť, pustím. Aj keď sa len chystajú vykročiť a naokolo žiadne ďalšie auto, pustím. Lenže, prečo, opakujem, prečo zaflekujete pred priechodom v hustej premávke, keď chudák chodec ešte nie je ani jednou nohou na ceste? Pozrite sa, prosím, nabudúce aj za seba. Nie vždy je auto za vami také pohotové a v takej vzdialenosti, aby stihlo ubrzdiť, keď si vy zmyslíte, že budete grand. Buďte radšej empatický na všetky strany, aby vás za vašu (ne)pozornosť, ego či aroganciu nehlásili o pol hodiny v dopravnom servise.

Nabudúce ešte niečo o parkovaní. Aj to mi už dlhšie leží na srdci. :)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

DOMOV

Uhrík z ĽSNS mieri na nitrianskeho župana, extrémisti môžu uspieť

Ak prejdú jednokolové voľby, šance stúpnu.

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Radikáli nemajú veľkú šancu ubrániť sa.


Už ste čítali?